Hodnotenie formálnej nezávislosti inštitúcií
na základe zákonných a iných formálnych kritérií
Spôsob obsadzovania kľúčových predstaviteľov nezávislých inštitúcií nie je vo väčšine prípadov dostatočne transparentný a otvorený. Tým, že sa v mnohých prípadoch uchádzači nemôžu prihlásiť z vlastnej iniciatívy, dochádza k obmedzeniu súťaže, čo uľahčuje presadenie nižšej kvality a politických nominácií na úkor odbornosti a skúseností.
Navrhujeme zaviesť zákonnú podmienku otvoreného výberového konania do ktorého sa bude môcť zapojiť každý uchádzač na základe vlastného rozhodnutia:
Odporúčame, aby bol otvorený výberový proces podľa nasledujúcich kritérií zákonnou podmienkou pre obsadzovanie najvyšších výkonných predstaviteľov a členov kontrolných a spolurozhodovacích rád jednotlivých inštitúcií.
1 navrhujeme, aby bolo výberové konanie otvorené aj pre expertov zo zahraničia v prípade, ak spĺňajú kritériá. Inšpiráciou môže byť voľba policajného prezidenta v Írsku, ktorý bol obsadzovaný v medzinárodnej súťaži (Ministerstvo spravodlivosti Írska, 2018)
Nedostatočné a málo špecifikované požiadavky pre kandidátov na posty najvyšších predstaviteľov nezávislých inštitúcií často nezabezpečujú dôkladný a transparentný výberový proces, pretože kandidát nemusí byť odbornej a širokej verejnosti dostatočne známy.
Odporúčame, aby bol uchádzač povinný spolu so žiadosťou do výberového konania predložiť motivačný list, podrobné majetkové priznanie a projekt alebo víziu riadenia s priloženým súhlasom so zverejnením týchto dokumentov.
Nízke nastavenie odborných kritérií veľakrát nezabezpečuje dostatočnú odbornosť najvyšších predstaviteľov a dôstojnú reprezentáciu jednotlivých nezávislých inštitúcií.
Navrhujeme, aby bolo povinným kritériom pre vrcholných predstaviteľov nezávislých inštitúcií ovládanie aspoň jedného svetového cudzieho jazyka, ktoré bude podrobené testovaniu.
Za svetový cudzí jazyk považujeme anglický, nemecký, španielsky, francúzsky jazyk a podrobená testovaniu bude schopnosť uchádzačov dorozumieť sa v niektorom z týchto jazykov a porozumieť odborným textom.
Hoci vyhodnotenie súladu kritérií so stanovenými požiadavkami posudzuje odborná komisia len zriedka, aj v takom prípade môžeme hovoriť o deficite nestrannosti a transparentnosti.
Navrhujeme zvážiť vytvorenie osobitnej agentúry pre výber čelných predstaviteľov, resp. povinnosť realizovať výber s asistenciou profesionálnej súkromnej agentúry. Agentúra zabezpečí súlad uchádzača so zákonom stanovenými kritériami, prípadne môže podrobiť uchádzačov certifikovanými výkonnostnými, osobnostným a jazykovým testovaním.
Alternatívou je posúdenie, či kandidát spĺňa kritériá pre uchádzanie sa o funkciu výborom NRSR. Nevýhodou je, že výbor rozhoduje jednoduchou väčšinou a jeho zloženie vyplýva z výsledkov parlamentných volieb.
Pri výberovom procese sa zákonná podmienka verejného vypočutia kandidátov na kľúčové pozície nezávislých inštitúcií vyskytuje len zriedka. Verejné vypočutie je pritom hlavným prostriedkom verejnej kontroly.
Odporúčame, aby sa verejné vypočutie uskutočňovalo vo všetkých prípadoch výberových konaní na vrcholné pozície nezávislých inštitúcií. Verejné vypočutie by malo prebiehať najskôr mesiac po zverejnení zoznamu kandidátov spolu s dokumentami, ktoré priložili ku svojej kandidatúre (napr. motivačný list, podrobné majetkové priznanie).
Vypočutia by mali byť nahrávané na video a zverejnené, optimálne vysielané online. Kandidát sa na verejnom vypočutí odprezentuje a bude odpovedať na otázky členov výberovej komisie, členov príslušného výboru NRSR, poslancov NRSR, príp. verejnosti a médií.
Pri výberových konaniach nie je zabezpečená expertná úroveň a diskusia okolo kandidátov sa často uchyľuje k politickým súbojom.
Pre zabezpečenie odborného a politicky neutrálneho výberového procesu považujeme za nevyhnutné zriadenie odbornej vypočúvacej komisie. Táto komisia bude zložená z expertov nominovaných poslaneckými klubmi, vládou a prezidentom. Každý poslanecký klub bude môcť nominovať jedného svojho zástupcu, rovnako svojho zástupcu do komisie bude môcť nominovať vláda a prezident.
Spôsob kreovania riadiacich orgánov nezávislých inštitúcií priamo súvisí s neutralitou v ich budúcom rozhodovaní. U mnohých inštitúcií je voľba závislá napríklad na vláde, čím vzniká priamy konflikt v prípade kontroly týmito inštitúciami. Nezávislosť v riadení a rozhodovaní inštitúcií je vyššia, ak sa na voľbe najvyšších predstaviteľov podieľa niekoľko politických aktérov
Predsedu úradu alebo predstaviteľov kolektívnych riadiacich orgánov podľa nášho návrhu vymenúva prezident na návrh NRSR.
Poslanci budú voliť zo všetkých kandidátov, ktorí spĺňajú zákonom stanovené kritériá a ktorí sa zúčastnili verejného vypočutia pred komisiou. Voľba bude verejná a dvojkolová.
Výsledky voľby (hlasovania) môžu priniesť tri scenáre:
1 Ako príklad uvádzame uznesenie Ústavného súdu SR v prípade voľby generálneho prokurátora z roku 2012: prezident... „Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné.“
Kontrolné a spolurozhodovacie orgány nezávislých inštitúcií (rady) predstavujú určitú zábezpeku nestrannosti napríklad rozhodovaním o rozkladoch, zabraňujú možným konfliktom záujmov vo vnútri úradu. V prípade, že ich obsadzovanie nebude dostatočne transparentné a nezávislé napríklad tým, že nebudú do procesu výberu členov týchto orgánov zahrnutí viacerí aktéri, môže dôjsť k ich zneužitiu.
Podľa nášho návrhu členov rady vymenúva a odvoláva prezident, ak sa na tom vo verejnej voľbe uznesie nadpolovičná väčšina poslancov NRSR. Prezident môže návrh NRSR po odôvodnení odmietnuť, ak existujú pochybnosti o splnení zákonom stanovených kritérií uchádzačom.
Alternatívnym spôsobom obsadzovania členov rád, ktorý posilní postavenie prezidenta, môže byť spôsob, akým sú dnes obsadzovaní ústavní sudcovia: „Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident republiky vymenovať“.
Ak existuje možnosť bezdôvodne alebo s vágnym odôvodnením odvolať vedúceho predstaviteľa úradu, znamená to silnú závislosť na jeho rozhodovaní. Zároveň sa domnievame, že každý funkcionár by mal byť odvolateľný, ak sa dopustil konania nezlučiteľného s výkonom svojej funkcie.
Navrhujeme, aby bolo odvolanie možné výhradne s potrebným odôvodnením a aby sa na procese odvolania podieľali rovnakí aktéri ako pri voľbe (podľa nášho návrhu). To znamená odvolanie prezidentom v prípade súhlasu 3/5 väčšiny všetkých poslancov Národnej Rady SR, resp. možnosť prezidenta zamietnuť odvolanie z významných dôvodov v prípade odvolania jednoduchou väčšinou NR SR.
Navrhujeme ustanoviť spôsob odvolávania z funkcie iba v prípade závažných dôvodov stanovených zákonom, ktoré budú vyžadovať odôvodnenie. Napríklad v prípade, že vedúci úradu stratil bezúhonnosť, nekonal nestranne a nezávisle, porušil nezlučiteľnosť funkcií alebo nadobudol majetok, ktorý nevie zdôvodniť.
Ak existuje možnosť bezdôvodne alebo s vágnym odôvodnením odvolať členov kontrolných a spolurozhodovacích orgánov, znamená to silnú závislosť na jeho rozhodovaní. Zároveň sa domnievame, že každý funkcionár by mal byť odvolateľný, ak sa dopustil konania nezlučiteľného s výkonom svojej funkcie.
Návrh na odvolanie člena rady môže podať 1/5 poslancov NRSR s odôvodnením v prípade závažných pochybení. Napríklad v prípade, že vedúci úradu stratil bezúhonnosť, nekonal nestranne a nezávisle, porušil nezlučiteľnosť funkcií alebo nadobudol majetok, ktorý nevie zdôvodniť.
Ak sa na návrhu uznesie väčšina všetkých poslancov, prezident člena rady odvolá. Nemusí tak urobiť v prípade zdôvodnenia.
Ak sa na návrhu uznesie 3/5 väčšina poslancov NRSR, prezident je návrh povinný akceptovať.
NRSR väčšinou prítomných poslancov navrhuje prezidentovi dvojnásobný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Pri voľbe nie je potrebná dostatočná politická sila, ktorá by zabezpečovala politicky nezávislé rozhodovanie ústavného súdu.
Navrhujeme zvýšiť počet potrebných poslancov hlasujúcich vo verejnej voľbe za návrh na voľbu sudcu Ústavného súdu SR z jednoduchej väčšiny prítomných poslancov na 3/5 zo všetkých poslancov (tzv. kvalifikovaná ústavná väčšina). V prípade, ak 3/5 väčšina nebude dosiahnutá, v druhom kole pre zvolenie kandidáta bude postačovať súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých poslancov. Ak je zvolený jednoduchou väčšinou všetkých poslancov, má prezident možnosť nevymenovať zvoleného kandidáta do funkcie, pokiaľ existujú významné príčiny, ktoré je povinný zdôvodniť.
Za sudcu ústavného súdu môže byť v súčasnosti zvolený občan, ktorý dosiahol vek 40 rokov. Nevidíme opodstatnenie tejto regulácie a považujeme ju za diskriminačnú, navyše sa ňou zužuje okruh vhodných kandidátov. Na druhej strane je možné zvoliť do funkcie ústavného sudcu na 12 rokov osobu v pokročilom veku.
Navrhujeme, aby možnosť uchádzať sa o funkciu sudcu ústavného súdu neobsahovala podmienku dosiahnutého veku. Navrhujeme ustanoviť, že ak plénum ÚS navrhne odvolať sudcu ÚS, ktorý dosiahol vek 70 rokov1 prezident môže tento návrh akceptovať, alebo odmietnuť.
1 Obmedzenie výkonu funkcie po dosiahnutí 70 rokov je v súlade s názorom Benátskej komisie
V súdnej rade dlhodobo prevažuje počet sudcov nad nesudcami, čím sa znemožňuje dostatočná verejná kontrola súdnictva. Podľa §3 ods.2 Zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade poslanci NRSR, prezident SR a vláda SR menujú za členov súdnej rady „spravidla“ osobu, ktorá nie je sudcom. Podľa nášho názoru „spravidla“ neznamená obmedzenie, ide skôr o odporúčanie, ktorého cieľom je posilniť kontrolu a nezávislosť súdnej rady a obmedziť uzavretosť súdnictva. V súčasnosti je počet nesudcov 6 z 9 možných.
Navrhujeme ustanoviť, aby ostatní aktéri (NRSR, vláda SR, prezident SR) boli povinní nominovať za členov súdnej rady nesudcov.
Ak sa jeden z aktérov (sudcovia, poslanci NRSR, vláda SR alebo prezident SR) rozhodne člena súdnej rady, ktorého menoval, odvolať, nič mu v tom nebráni. Členovia súdnej rady sú tak skôr v postavení delegátov jednotlivých aktérov ako nezávislých autorít a v prípade, že nebudú hlasovať v súlade s predstavami svojich voliteľov, môžu byť kedykoľvek počas výkonu svojej funkcie odvolaní.
Odporúčame posilniť nezávislosť členov súdnej rady tým, že bude potrebné zdôvodniť a zverejniť konkrétne pochybenie a príčiny ich odvolania.
Obmedzenie nezávislosti môže u členov kolektívnych orgánov nastať v prípade, ak ku ich výmene dochádza v rovnakom čase.
Navrhujeme zákonom ustanoviť, aby sa členovia kolektívne riadiacich, rozhodovacích a kontrolných orgánov obmieňali postupne po tretinách s niekoľkoročným odstupom. Týmto opatrením sa znemožní inštitúciu personálne ovládnuť počas jedného parlamentného cyklu.
Príkladom môže byť postupná výmena členov Rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví alebo členov Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Inštitúcie u ktorých sa požaduje nezávislosť, nesmú byť personálne prepojené so subjektami, ktoré sa podieľajú na výkone štátnej moci a tvorbe legislatívy (exekutíva a zákonodarná moc). Za tieto subjekty považujeme politické strany a hnutia. Problémom pri niektorých inštitúciách je, že požiadavky, ktoré majú zabezpečovať politickú nezávislosť sú formulované vágne a nedostatočne.
Za problém nepovažujeme iba súbežné pokračovanie v politických aktivitách, ale aj priamy prechod dlhoročných vrcholných politikov do kľúčových funkcií v nezávislých inštitúciách.
Pre vedúcich predstaviteľov, podpredsedov a členov riadiacich výkonných a kontrolných orgánov navrhujeme ustanoviť podmienku nezlučiteľnosti v politickej strane alebo hnutí. Dobrým príkladom je špecifikácia politickej nezlučiteľnosti, ktorá platí pre predsedu Dopravného úradu.
Zároveň odporúčame, aby nebol možný priamy prechod politikov do vrcholných pozícií nezávislých inštitúcií, ale aby bol tento prechod možný len s odstupom niekoľkých rokov (2 až 4).
Politickou funkciou rozumieme výkon poslanca NRSR, člena Vlády SR a funkcie v politickej strane alebo hnutí. O primeranej dĺžke „prestávky“ pri prechode do nezávislých inštitúcií navrhujeme diskutovať.
Obsadzovanie zástupcov, podpredsedov alebo iných vrcholných pracovníkov úradu, buď priamo politickými aktérmi alebo v interakcií s nimi, môže oslabovať nezávislosť a autoritu riadiaceho orgánu.
Navrhujeme ustanoviť, aby obsadzovanie podpredsedov úradov bolo plne v kompetencií predsedov úradov. Zároveň odporúčame, aby si členovia riadiacich kolektívnych orgánov mohli sami zvoliť svojich zástupcov, predsedov a podpredsedov.
Pozn.: Toto odporúčanie má význam aplikovať len po prevzatí nášho návrhu procesu voľby najvyšších predstaviteľov jednotlivých inštitúcií.
Vo väčšine prípadov kľúčových aktérov (vedúcich funkcionárov a členov kontrolných a spolurozhodovacích rád) sú obmedzenia na počet funkčných období stanovené na dve po sebe nasledujúce obdobia. Výnimkou sú napríklad funkcia člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, sudcu Ústavného súdu SR alebo generálneho prokurátora, kedy rovnaká osoba môže mandát vykonávať len raz. Ak existuje možnosť mandát opakovať, existuje predpoklad, že vedúci úradu bude konať servilne voči svojim voliteľom.
Navrhujeme, aby sa kľúčoví aktéri mali možnosť o funkciu uchádzať len raz. V prípade obáv z nedostatku odborných a morálne kvalitných osobností možno zvážiť alternatívu, aby sa rovnaká osoba mohla uchádzať najviac v dvoch obdobiach, avšak nie po sebe nasledujúcich.
V prípade niektorých inštitúcií nie je zákonom explicitne deklarovaná potreba konať nezávisle, aj keď z ich povahy táto potreba jednoznačne vyplýva.
Odporúčame, aby pri všetkých typoch kontrolných, regulačných a nezávislých správnych orgánov bola zadefinovaná požiadavka nezávislého konania. Príkladom môže byť definícia ÚRSO podľa §4 ods. 2 Zákona 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach: „Úrad pri výkone svojej pôsobnosti postupuje nestranne a nezávisle. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci ani ďalšie osoby nesmú ovplyvňovať úrad pri vykonávaní jeho pôsobnosti.“
Pri Ostatných ústredných orgánoch štátnej správy generálneho tajomníka služobného úradu vymenúva a odvoláva vláda na návrh predsedu úradu (podľa §18 a §19 Zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe). Vláda tak prostredníctvom generálneho tajomníka služobného úradu kontroluje personálnu politiku v úradoch.
Navrhujeme zaradiť obsadzovanie generálneho tajomníka služobného úradu do výlučnej kompetencie vedúceho úradu alebo zlúčiť s funkciou predsedu úradu rovnako ako je to v prípade ÚRSO (Čl. 7 bod 9 organizačného poriadku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, december 2018)
Ostatným ústredným orgánom štátnej správy vláda schvaľuje organizačné poriadky, štatúty a predsedom týchto úradov schvaľuje zahraničné pracovné cesty (podľa §39 ods. 2 Zákona č. 575/2001 Z.z. o štátnej službe).
V záujme posilnenia nezávislosti týchto inštitúcií navrhujeme, aby boli tieto kompetencie prenesené do pôsobnosti predsedov jednotlivých úradov.
Po výkone funkcie zákon zaväzuje predsedu regulačného úradu a podpredsedu regulačného úradu počas jedného roka k funkčným, zmluvným a vlastníckym obmedzeniam vo vzťahu k subjektom, v prospech ktorých rozhodol počas dvoch rokov pred skončením výkonu funkcie (§4 ods. 5 Zákona č. 402/2013 o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade). Podľa §4 ods. 8 Zákona č. 402/2013 existuje však spôsob, ktorým môže výbor NRSR rozhodnúť o udelení výnimky zo zákazov. Výbory NRSR rozhodujú spravidla na základe rozloženia politických síl v parlamente, čím môže dochádzať k účelovým rozhodnutiam.
Navrhujeme možnosť udelenia výnimky podľa tohto ustanovenia zrušiť.
Podľa §5 ods. 3 Zákona č.308/2000 Z.z o vysielaní a retransmisii Národná rada schvaľuje štatút Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR) ako aj rokovací poriadok. Týmito kompetenciami zasahuje do suverenity RVR.
Navrhujeme, aby bol štatút rady ako aj rokovací poriadok schvaľovaný RVR na návrh predsedu rady. Predseda NRSR ani výbor NRSR by už nemali mať právomoc posudzovať a schvaľovať uvedené dokumenty.
O platoch najvyšších predstaviteľov správnych orgánov v prípade, že nie sú ustanovené zákonom, rozhoduje vláda (Platí pre: ÚVO, PMÚ, RÚ, DÚ).
Navrhujeme, aby bola mzda kľúčových aktérov zákonom priamo naviazaná na priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Perspektívne odporúčame zohľadňovať výsledky pri odmeňovaní vrcholných predstaviteľov.
Členom súdnej rady, okrem predsedu súdnej rady, neplynie nárok na finančnú odmenu.
Zaviesť primeranú odmenu za vykonávanie funkcie aj pre ostatných členov súdnej rady. Napríklad vo výške člena Rady pre vysielanie a retransmisiu: „Členovi Rady s výnimkou predsedu Rady patrí v súvislosti s výkonom jeho funkcie odmena vo výške 0,5 násobku platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky“ (Čl. 8 Štatút Rady pre vysielanie a retransmisiu 625/2004 /2/)
Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (regulačný úrad) a Dopravný úrad sú podľa Zákona č. 402/2013 zapojené finančnými vzťahmi na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Podľa nášho názoru by nezávislý úrad ako regulačný úrad a Dopravný úrad nemal byť priamo napojený na Ústredné orgány štátnej správy z dôvodu vyššej finančnej závislosti.
Pre posilnenie finančnej nezávislosti navrhujeme ustanoviť financovanie regulačného a Dopravného úradu zo samostatných rozpočtových kapitol definovaných v zákone o štátnom rozpočte.
Výdavky na činnosť rady sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu a príjmy rady sú príjmami štátneho rozpočtu, čo predurčuje radu k finančnej závislosti na štátnych orgánoch.
Navrhujeme, aby príjmy rady boli tvorené príspevkami vysielateľov, ktorým boli udelené licencie. Prípadne, aby bol rozpočet úradu tvorený príjmami zo štátneho rozpočtu a príspevkami vysielateľov.
V niektorých inštitúciách sú členmi kontrolných orgánov predsedovia úradov, ktorí môžu byť v konflikte záujmov, kedy popri riadení úradu rozhodujú aj o rozkladoch v konaniach, ktoré úrady vydávajú.
V záujme zvýšenia nezávislosti a objektívnosti rozhodovania rád navrhujeme oddeliť členstvo v kontrolnom orgáne s členstvom v riadiacom orgáne (podmienka nezlučiteľnosti s funkciou predsedu a podpredsedu úradu).
Rada prokurátorov je výkonným orgánom zloženým výlučne z prokurátorov, čo spôsobuje uzavretosť prokuratúry pred verejnou kontrolou. Úlohou Rady prokurátorov je napríklad vytváranie databázy kandidátov na členov výberovej a disciplinárnej komisie.
Navrhujeme, aby bola Rada prokurátorov kreovaná po vzore súdnej rady a zložená z polovice prokurátorov a polovice neprokurátorov. Prispelo by to k otvorenosti prokuratúry a k objektívnejšej kontrole bez výrazného stretu záujmov.
Návrh na začatie disciplinárneho konania voči generálnemu prokurátorovi nie je možné za súčasného právneho stavu začať bez toho, aby podal disciplinárny návrh sám na seba.
Navrhujeme diskutovať o tom, aby návrh na disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi mohla podať Rada prokurátorov.
Členmi disciplinárnych komisií môžu byť výlučne prokurátori. Každá disciplinárna komisia má troch členov. Predsedu disciplinárnej komisie, ďalších členov disciplinárnej komisie a potrebný počet náhradníkov vymenúva generálny prokurátor z databázy kandidátov na členov disciplinárnych komisií.
Navrhujeme ustanoviť, aby sa na kreovaní disciplinárnych komisií podieľali viacerí aktéri (minister spravodlivosti, NRSR, prokurátorské rady) a jej zloženie nebolo profesne obmedzené (napr. výlučne pre prokurátorov). Príkladom môžu byť disciplinárne senáty kreované pre disciplinárne konania voči sudcom.
Policajt plní úlohy inšpekčnej služby na základe vydaného povolania na nevyhnutne potrebný čas. Osoby pôsobiace na policajnej inšpekcii sú vlastne príslušníci Policajného zboru disponujúci vyšetrovacími právomocami a môžu postupovať aj podľa Trestného poriadku. Vnútorné vyšetrovanie v rámci rezortu môže viesť, podľa nášho názoru, k neobjektívnemu vyšetrovaniu a môže byť zneužité.
Navrhujeme, obmedziť aby príslušníci inšpekčnej služby neboli zároveň príslušníkmi policajného zboru. Bude potrebné vytvoriť legislatívne podmienky také, aby napriek tomu, že nebudú príslušníkmi policajného zboru disponovali vyšetrovacími právomocami v trestnom konaní. Taktiež navrhujeme obmedziť možnosť priameho prechodu personálu medzi policajným zborom a inšpekčnou službou z dôvodu predchádzania konfliktných situácií.
Finančné riaditeľstvo okrem iného vykonáva inšpekčnú činnosť. V záujme obmedzenia konfliktu záujmov by kontrola nemala podliehať rovnakému riadeniu ako kontrolovaný subjekt. Úrad inšpekčnej služby, ktorého úlohou je vykonávať vnútornú kontrolu v rámci Policajného zboru (PZ) má autonómnejšie postavenie, avšak zostáva naďalej súčasťou PZ.
Navrhujeme zvážiť vytvorenie jednotnej inšpekčnej služby, ktorá by nezávisle posudzovala príslušníkov finančnej správy (colníkov a navrhujeme diskutovať aj o zamestnancoch finančnej správy) a ostatných členov ozbrojených zložiek v služobnom pomere, vrátane členov policajného zboru. Príkladom môže byť Generálna inšpekcia ozbrojených zborov ČR. Do výkonu jej kompetencií spadajú príslušníci a zamestnanci polície, colnej správy, väzenskej služby a inšpekčnej služby.
Predseda úradu riadi a kontroluje činnosť úradu. Zároveň rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie.
Z dôvodu predchádzania konfliktných situácií v rozhodovaní navrhujeme, aby o rozkladoch rozhodnutí druhostupňovo rozhodoval iný druhostupňový orgán. Tak, ako je to napríklad v prípade Protimonopolného úradu, kde Rada PMÚ rozhoduje o rozklade prvostupňových rozhodnutí.
Národná banka Slovenska je podľa zákona právnickou osobou, v majetkovoprávnych vzťahoch a pri nakladaní s vlastným majetkom má postavenie podnikateľa. Neexistujú zákonné podmienky pre využitie infozákona (Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám) pre zisťovanie príjmov verejných funkcionárov. Banková rada NBS ustanovuje platové a iné požitky guvernéra, viceguvernérov a ďalších členov bankovej rady. Členom bankovej rady sa poskytujú cestovné náhrady podľa osobitného predpisu.
Navrhujeme upraviť Zákon o slobodnom prístupe k informáciám tak, aby umožňoval poskytovať informácie o vyplatených odmenách pre členov bankovej rady NBS Zmena Zákona o slobode informácií (Návrh NBS, 2017: „V §9 ods. 3 písm. g) navrhujeme vypustiť slová „alebo z finančných prostriedkov povinných osôb alebo z majetku povinných osôb.“, alebo alternatívne treba tieto slová nahradiť slovami „alebo z iných verejných prostriedkov.16h)“.
Kancelária rady je právnická osoba. Výdavky Kancelárie rady sú financované z rozpočtu Národnej banky Slovenska, preto rovnako ako v prípade NBS neexistujú zákonné podmienky pre využitie infozákona (Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií) pre zisťovanie príjmov verejných funkcionárov, teda členov RRZ.
Navrhujeme upraviť Zákon o slobodnom prístupe k informáciám tak, aby umožňoval poskytovať informácie o vyplatených odmenách pre členov bankovej rady NBS a pre členov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Zmena Zákona o slobode informácií (Návrh NBS, 2017: „V §9 ods. 3 písm. g) navrhujeme vypustiť slová „alebo z finančných prostriedkov povinných osôb alebo z majetku povinných osôb.“, alebo alternatívne treba tieto slová nahradiť slovami „alebo z iných verejných prostriedkov.16h)“.
NKÚ nemá právomoc v prípade pochybení subjekty sankcionovať: §13 ods. 2 „Úrad môže predkladať kontrolovaným subjektom a príslušným orgánom odporúčania na riešenie nedostatkov zistených v rámci uplatňovania jeho pôsobnosti“. Napriek tomu zistenia NKÚ môžu byť užitočné v trestnom konaní. NKÚ v roku 2017 podal 16 trestných oznámení (Správa o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ, 2017). Ich dosah však nepovažujeme za dostatočný.
Navrhujeme, aby sa zistenia NKÚ preberali na pôde parlamentných výborov. Ďalej navrhujeme diskutovať o rozšírenie kompetencií NKÚ o možnosť sankcionovať kontrolované subjekty v prípade zistených pochybení.
Podľa §59 ods. 3 Zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru: „Minister môže nariadiť, aby sa neprejednali disciplinárne previnenia, upustilo sa od výkonu disciplinárnych opatrení uložených za disciplinárne previnenia alebo od výkonu zvyšku takýchto disciplinárnych opatrení alebo sa hromadne zahladili disciplinárne opatrenia uložené za disciplinárne previnenia“, čím môže zamedziť nezávislej kontrole v radoch policajného zboru.
Z dôvodu posilnenia nezávislosti príslušníkov policajného zboru a spravodlivosti výkonu disciplinárnych opatrení navrhujeme daný odsek zrušiť.