Verejný ochranca práv

+Vedúca osoba
Róbert Dobrovodský
verejný ochranca práv
od 1.12.2022
životopis
+Základné informácie

Rok vzniku: 2002

Verejný ochranca práv je podľa nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom.

+Adresa
Verejný ochranca práv
Grösslingová 35
811 09 Bratislava
tel.: +421 2 32363 701
e-mail: sekretariat@vop.gov.sk
https://www.vop.gov.sk/
+Zamestnanci

Plat vedúcej osoby: 5 604 €
Priemerná mzda zamestnancov: 2 186 €

Vývoj počtu zamestnancov

História vedúcich osôb
od 1.12.2022
Róbert Dobrovodský
do 29.3.2022
uplynutie funkčného obdobia
od 29.3.2017
Mária Patakyová
do 28.3.2017
uplynutie funkčného obdobia
od 28.3.2012
Jana Dubovcová
do 27.3.2012
uplynutie funkčného obdobia
od 27.3.2002
Peter Kandráč
Ročník hodnotenia:2018 2019 2020 2021 2022 2023
HodnotenieOdporúčania
Celkové hodnotenie
59 %
22,4 b / 38,3 b
Dobré
I. Obsadenie a postavenie predsedu úradu
55 %
5,5 b / 10 b
1. Riadiaci (výkonný) orgán je zložený z viacerých osôb, alebo má radu
0 b / 1 b
Predstaviteľom riadiaceho orgánu je len verejný ochranca práv. Čl. 151a ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. V zákonom ustanovených prípadoch sa verejný ochranca práv môže podieľať na uplatnení zodpovednosti osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili základné právo alebo slobodu fyzických osôb a právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci poskytnú verejnému ochrancovi práv potrebnú súčinnosť.
2.1 K obmene členov riadiaceho orgánu dochádza postupne
0 b / 0,5 b
Riadiaci orgán pozostáva len s jednej osoby - verejného ochrancu práv. Čl. 151a ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. V zákonom ustanovených prípadoch sa verejný ochranca práv môže podieľať na uplatnení zodpovednosti osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili základné právo alebo slobodu fyzických osôb a právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci poskytnú verejnému ochrancovi práv potrebnú súčinnosť.
3. Členovia riadiaceho orgánu sú obsadzovaní rôznymi inštitúciami
0 b / 0,5 b
Riadiaci orgán pozostáva len s jednej osoby - verejného ochrancu práv. Čl. 151a ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. V zákonom ustanovených prípadoch sa verejný ochranca práv môže podieľať na uplatnení zodpovednosti osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili základné právo alebo slobodu fyzických osôb a právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci poskytnú verejnému ochrancovi práv potrebnú súčinnosť.
4.1 Najvyšší predstaviteľ inštitúcie alebo člen riadiaceho orgánu je navrhovaný kolektívnym orgánom
1 b / 1 b
Verejného ochrancu práv volí NR SR na návrh najmenej 15 poslancov NR SR. Podľa §4 Zákona č. 564/2001 Z.z. ods.1 "Verejného ochrancu práv volí národná rada z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov národnej rady."
5.1 Na voľbe členov riadiaceho orgánu sa podieľa viacero aktérov
0 b / 1 b
Verejného ochrancu práv volí NR SR na návrh najmenej 15 poslancov NR SR. Podľa §4 Zákona č. 564/2001 Z.z. ods. 1 "Verejného ochrancu práv volí národná rada z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov národnej rady."
6. Členovia riadiaceho orgánu musia spĺňať zákonom stanovené kritéria k politickej príslušnosti
0,5 b / 0,5 b
Verejný ochranca práv nesmie byť počas výkonu funkcie členom politickej strany, politického hnutia. Čl. 151a ods. 3 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Verejného ochrancu práv volí Národná rada Slovenskej republiky na obdobie piatich rokov z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Za verejného ochrancu práv možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 35 rokov. Verejný ochranca práv nemôže byť členom politickej strany ani politického hnutia.
7. Pre členov riadiaceho orgán platia obmedzenia pôsobnosti po výkone funkcie
1 b / 1 b
Pre verejnúého ochrancu práv platia obmedzenia pôsobnosti po výkone funkcie v trvaní dvoch rokov v súlade s obmedzeniami platnými pre verejných funkcionárov stanovenými ústavným zákonom. Čl. 8 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov Verejnému funkcionárovi podľa čl. 2 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), j) až m), o), p), r), u) až zp), ktorý v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z individuálnych právnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám, sa počas jedného roka od skončenia výkonu verejnej funkcie zakazuje a) byť zamestnaný v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu u tých osôb, ak je jeho mesačná odmena v tomto zamestnaní vyššia ako 10-násobok minimálnej mzdy, b) byť členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu tých osôb, c) byť spoločníkom, členom alebo akcionárom tých osôb, d) mať uzatvorenú zmluvu o prokúre, mandátnu zmluvu, komisionársku zmluvu, zmluvu o sprostredkovaní, zmluvu o obchodnom zastúpení, zmluvu o tichom spoločenstve alebo darovaciu zmluvu s týmito osobami, e) mať uzatvorenú zmluvu, ktorej obsahom je oprávnenie konať v mene tých osôb. Čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov Tento ústavný zákon sa vzťahuje na funkcie i) verejného ochrancu práv, komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím,
8. Dĺžka mandátu členov riadiaceho orgánu je časovo ohraničená
1 b / 1 b
Funkčné obdobie Verejného ochrancu práv je 5 rokov. § 5 zákona č. 564/2001 Z. z. Funkčné obdobie verejného ochrancu práv je päť rokov; začína plynúť dňom zloženia sľubu. Tú istú osobu možno zvoliť za verejného ochrancu práv najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach.
9. Rovnaká osoba sa môže o výkon funkcie uchádzať najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
0,5 b / 1 b
Tá istá osoba môže byť za verejného ochrancu práv zvolená najviac dvakrát po sebe. § 5 zákona č. 564/2001 Z. z. Funkčné obdobie verejného ochrancu práv je päť rokov; začína plynúť dňom zloženia sľubu. Tú istú osobu možno zvoliť za verejného ochrancu práv najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach.
10. Zákon ustanovuje podmienku verejného vypočutia uchádzačov o funkciu
0 b / 1 b
Verejné vypočutie sa zo zákona v rámci výberového procesu na post verejného ochrancu práv nevyžaduje.
11. Životopisy najvyšších predstaviteľov sú verejne prístupné (na oficiálnej webovej stránke inštitúcie, na základe žiadosti boli sprístupnené, alebo sú prístupné inde na internete)
1 b / 1 b
Životopis verejného ochrancu práv VOP Róberta Dobrovodského je zverejnený na webovom sídle VOP. Hodnotenie: 1/1 Verejný ochranca práv VOP - Róbert Dobrovodský: https://vop.gov.sk/verejny-ochranca-prav/
12. Najvyšší predstaviteľ inštitúcie alebo člen orgánu nevykonával žiadnu politickú funkciu v období 2 rokov pred začatím výkonu funkcie
0,5 b / 0,5 b
Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský nebol podľa našich zistení politicky aktívny dva roky pred nástupom do funkcie. Hodnotenie: 1/1
II. Odvolanie vedúceho úradu
70 %
4,87 b / 7 b
2. Odvolanie vedúceho úradu je možné iba v prípade taxatívne stanoveného odôvodnenia (1 bod), rozhodnutia kontrolného orgánu (2 body) alebo právoplatného rozsudku súdu alebo výkonu nezlučiteľnej funkcie (3 body), Odvolanie člena rady vyžaduje zdôvodnenie
3 b / 3 b
Odvolanie verejného ochrancu práv je možné v prípade právoplatného rozhodnutia súdu, výkonu nezlučiteľnej funkcie, straty voliteľnosti do NR SR, pri dlhodobej absencii, alebo ak prestal spĺňať podmienky na výkon funkcie. § 8 zákona č. 564/2001 Z. z. (1) Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie verejného ochrancu práv a) vzdaním sa funkcie, b) stratou voliteľnosti podľa § 4, c) nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, d) výkonom činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom jeho funkcie alebo e) smrťou. (2) Skutočnosti uvedené v odseku 1 písm. a) až d) je verejný ochranca práv povinný písomne oznámiť predsedovi národnej rady. Nadobudnutie právoplatnosti rozsudku, ktorým bol verejný ochranca práv odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody a nadobudnutie právoplatnosti rozsudku súdu, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, oznámi súd, ktorý vo veci rozhodol, predsedovi národnej rady. Podľa čl. 151a Ústavy SR 460/1992 ods.5-6 "(5) Národná rada Slovenskej republiky môže verejného ochrancu práv odvolať, ak mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas troch mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie."
2.1 Na odvolanie vedúceho úradu je potrebná interakcia viacerých aktérov
0 b / 2 b
O odvolaní Verejného ochrancu práv rozhoduje NR SR na návrh najmenej 15 poslancov NR SR. Podľa čl. 151a Ústavy SR 460/1992 "(5) Národná rada Slovenskej republiky môže verejného ochrancu práv odvolať, ak mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas troch mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie. (6) Podrobnosti o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv, o jeho pôsobnosti, o podmienkach výkonu jeho funkcie, o spôsobe právnej ochrany, o predkladaní návrhov na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 130 ods. 1 písm. g) a o uplatňovaní práv fyzických osôb a právnických osôb ustanoví zákon."
3.1 Ako dlho vydrží v priemere vedúci funkcionár v úrade? (v horizonte posledných 20 alebo 30 rokov) (treba ešte štylisticky preformulovať)
0,87 b / 1 b
Priemerná dĺžka funkčného obdobia za r. 2002 - 2022: 6,7r Pavel Kandráč - 27.3.2002 - 27.3.2012 - 3653 dní Jana Dubovcová - 28.3.2012 - 28.3.2017 - 1826 Mária Patakyová - 29.3.2017 -29.3. 2022 - 1826
3.2 Došlo v prvých troch mesiacoch od dvoch posledných parlamentných volieb k výmene vedúceho úradu?
1 b / 1 b
Nie. VOP Róbert Dobrovodský je vo funkcií od 1.12.2022. Jeho predchodkyňa Mária Patakyová bola vo funkcií od 29.3.2017. Po uplynutí funkčného obdobia sa rozhodla nekandidovať; parlamentné voľby sa konali 29.2.2020 a 30.9.2023
III. Suverenita a ukotvenie v Ústave SR alebo ústavnom zákone
67 %
6 b / 9 b
1.1 Inštitúcia má právny základ v Ústave SR alebo v Ústavnom zákone SR
0,4 b / 0,4 b
VOP je ukotvený v ústavnom zákone. Podľa čl. 151a Ústavy SR 460/1992 ods.1 "Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. V zákonom ustanovených prípadoch sa verejný ochranca práv môže podieľať na uplatnení zodpovednosti osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili základné právo alebo slobodu fyzických osôb a právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci poskytnú verejnému ochrancovi práv potrebnú súčinnosť".
1.2 Spôsob obsadzovania funkcie vedúceho úradu má právny základ v Ústave SR alebo v Ústavnom zákone
0,2 b / 0,2 b
Spôsob obsadzovania verejného ochrancu práv do funkcie je ukotvený v ústavnom zákone. Podľa čl. 151a Ústavy SR 460/1992 ods.3 "Verejného ochrancu práv volí Národná rada Slovenskej republiky na obdobie piatich rokov z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Za verejného ochrancu práv možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 35 rokov. Verejný ochranca práv nemôže byť členom politickej strany ani politického hnutia."
1.3 Spôsob obsadzovania funkcie zástupcu vedúceho úradu alebo člena orgánu má právny základ v Ústave SR alebo v Ústavnom zákone
0 b / 0,2 b
Verejný ochranca práv nemá zákonom stanoveného zástupcu.
1.4 Na zvolenie vedúceho úradu alebo člena orgánu je potrebná ústavná väčšina
0 b / 0,4 b
Na zvolenie verejného ochrancu práv stačí jednoduchá väčšina poslancov NR SR. Podľa § 4 Zákona č. 564/2001 Z.z. ods.1 "Verejného ochrancu práv volí národná rada z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov národnej rady."
1.5 Spôsob tvorby rozpočtu inštitúcie je ukotvený v Ústave SR alebo v Ústavnom zákone
0 b / 0,4 b
Spôsob tvorby rozpočtu VOP nie je definovaný v Ústave SR alebo v Ústavnom zákone. Podľa čl. 151a Ústavy SR 460/1992 ods.1 "Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. V zákonom ustanovených prípadoch sa verejný ochranca práv môže podieľať na uplatnení zodpovednosti osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili základné právo alebo slobodu fyzických osôb a právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci poskytnú verejnému ochrancovi práv potrebnú súčinnosť." Podľa čl. 151a Ústavy SR 460/1992 ods.2 "Verejný ochranca práv môže predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa čl. 125, ak všeobecne záväzný právny predpis porušuje základné právo alebo slobodu priznanú fyzickej osobe alebo právnickej osobe."
1.6 Kompetencie inštitúcie majú právny základ v Ústave SR alebo v Ústavnom zákone
0,4 b / 0,4 b
Kompetencie VOP sú definované v Ústavnom zákone. Čl. 151a ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. V zákonom ustanovených prípadoch sa verejný ochranca práv môže podieľať na uplatnení zodpovednosti osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili základné právo alebo slobodu fyzických osôb a právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci poskytnú verejnému ochrancovi práv potrebnú súčinnosť.
2. Inštitúcia sa nachádza mimo priamej hierarchie vlády (nepatrí medzi ostatné ústredné orgány štátnej správy)
1 b / 1 b
VOP nie je ostatným ústredným orgánom štátnej správy. Čl. 151a ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. V zákonom ustanovených prípadoch sa verejný ochranca práv môže podieľať na uplatnení zodpovednosti osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili základné právo alebo slobodu fyzických osôb a právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci poskytnú verejnému ochrancovi práv potrebnú súčinnosť.
3. Inštitúcia je suverénna pri svojom rozhodovaní v konaniach
1 b / 1 b
VOP je nezávislá inštitúcia. Čl. 151a ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. V zákonom ustanovených prípadoch sa verejný ochranca práv môže podieľať na uplatnení zodpovednosti osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili základné právo alebo slobodu fyzických osôb a právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci poskytnú verejnému ochrancovi práv potrebnú súčinnosť.
4. Rozpočet inštitúcie tvorí samostatnú rozpočtovú kapitolu, resp. je garantovaná jeho nezávislosť pred priebežnými zásahmi iných inštitúcií
0 b / 1 b
Rozpočet VOP netvorí samostatnú kapitolu štátneho rozpočtu. § 27 ods. 5 zákona č. 564/2001 Z. z. Kancelária verejného ochrancu práv je rozpočtovou organizáciou.17) § 21 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. Rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtové organizácie podľa tohto zákona sú všetky štátne orgány s výnimkou štátnych orgánov, ktoré sú organizáciami podľa § 22 ods. 2. Ak je zriaďovateľom rozpočtovej organizácie štátny orgán, ktorý je organizáciou podľa § 22 ods. 2, príjmy a výdavky ním zriadenej rozpočtovej organizácie sú zapojené na rozpočet rozpočtovej organizácie, ktorej vnútornou organizačnou jednotkou je tento štátny orgán.
5. Financovanie inštitúcie je založené na viacerých zdrojoch (okrem prostriedkov EÚ)
0 b / 1 b
VOP nedisponuje príjmami, ktoré by slúžili na úhradu výdavkov VOP.
6. Štatút úradu a organizačný poriadok je schvaľovaný v rámci inštitúcie
1 b / 1 b
Verejný ochranca práv vydáva organizačný poriadok VOP. § 27 ods. 6 zákona č. 564/2001 Z. z. Podrobnosti o organizácii a úlohách kancelárie upraví organizačný poriadok, ktorý vydá verejný ochranca práv.
7. Obsadzovanie funkcie zástupcu vedúceho úradu nie je vo výhradnej kompetencii Vlády SR.
1 b / 1 b
Vedúceho Kancelárie VOP vymenúva verejný ochranca práv. § 27 ods. 4 zákona č. 564/2001 Z. z. Na čele kancelárie je vedúci kancelárie, ktorého vymenúva a odvoláva verejný ochranca práv. Vedúci kancelárie zodpovedá za svoju činnosť verejnému ochrancovi práv.
8. Na obsadzovaní nižších vedúcich funkcionárov a zamestnancov sa nepodieľajú iní aktéri
1 b / 1 b
Vedúceho Kancelárie VOP vymenúva verejný ochranca práv. § 27 ods. 4 zákona č. 564/2001 Z. z. Na čele kancelárie je vedúci kancelárie, ktorého vymenúva a odvoláva verejný ochranca práv. Vedúci kancelárie zodpovedá za svoju činnosť verejnému ochrancovi práv. § 27 ods. 2 zákona č. 564/2001 Z. z. Kancelária je právnickou osobou so sídlom v Bratislave, ktorá plní úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti verejného ochrancu práv.
IV. Platy
52 %
3,14 b / 6 b
1.1 Priemerný hrubý mesačný príjem najvyššie postaveného vedúceho zamestnanca
5 604 €
0,93 b / 2 b
Priemerný plat verejného ochrancu práv vrátane miezd, odmien, paušálnych náhrad a iných finančných plnení s výkonom funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti za rok 2022 (čím vyšší plat, tým vyšší bodový zisk)
1.2 Priemerný hrubý mesačný príjem podpredsedov a ostatných vysokých funkcionárov
2 168 €
0,24 b / 1 b
Priemerný plat vedúceho Kancelárie VOP a riaditeľov odborov vrátane miezd, odmien, paušálnych náhrad a iných finančných plnení s výkonom funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti za rok 2022 (čím vyšší plat, tým vyšší bodový zisk)
2. Priemerný hrubý mesačný príjem zamestnancov
2 186 €
0,98 b / 2 b
Priemerný plat zamestnanca VOP vrátane miezd, odmien, paušálnych náhrad a iných finančných plnení s výkonom funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti za rok 2022 (čím vyšší plat, tým vyšší bodový zisk)
3. Poskytla inštitúcia informáciu o výške príjmov
1 b / 1 b
VOP zverejnil výšku platov najvyššie postaveného vedúceho zamestnanca, podpredsedov a ostatných vysokých funkcionárov aj zamestnancov.
V. Výberove konanie na pozíciu vedúceho úradu
46 %
2,88 b / 6,25 b
1. Výzva na prihlásenie uchádzačov bola zverejnená
0,25 b / 0,25 b
Výzvu na podávanie návrhov kandidátov zverejňuje predseda NR SR. "Voľbu verejného ochrancu práv vyhlasuje predseda NR SR. Vyhlásenie voľby je zverejnené. Účasť na výbere je podmienená návrhom najmenej 15 poslancov. Lehota na podávanie návrhov na kandidátov na verejného ochrancu práv je spravidla dlhšia ako 14 dní. To, akým spôsobom sa poslanci rozhodnú v rámci výkonu svojho mandátu kandidátov hľadať (či zverejnia vlastnú výzvu, koľko dní určia na prihlásenie a pod.), je na ich zvážení." Kancelária VOP https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=55955
2. Uchádzač sa mohol prihlásiť na základe vlastného rozhodnutia a bez potreby nominácie iným aktérom (inštitúciou, stavovskou organizáciou, záujmovou skupinou)
0 b / 0,25 b
Kandidát musí byť navrhnutý oprávneným subjektom.
3. Kandidatúra nebola obmedzená na slovenských občanov
0 b / 0,25 b
Verejný ochranca práv musí byť občanom SR. Čl. 151a ods. 3 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Verejného ochrancu práv volí Národná rada Slovenskej republiky na obdobie piatich rokov z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Za verejného ochrancu práv možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 35 rokov. Verejný ochranca práv nemôže byť členom politickej strany ani politického hnutia. § 4 ods. 2 zákona č. 564/2001 Z. z. Za verejného ochrancu práv možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý a) v deň voľby dosiahol vek 35 rokov, b) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, c) je bezúhonný a jeho vzdelanie, schopnosti, skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu verejného ochrancu práv bude riadne vykonávať, d) nie je členom politickej strany ani politického hnutia, e) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, f) súhlasí s voľbou za verejného ochrancu práv.
4. Kandidatúra nebola obmedzená dosiahnutým vekom uchádzača (za obmedzenie sa nepovažuje veková hranica 21 rokov)
0 b / 0,25 b
Verejný ochranca práv musí ku dňu zvolenia dovŕšiť vek 35 rokov. Čl. 151a ods. 3 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Verejného ochrancu práv volí Národná rada Slovenskej republiky na obdobie piatich rokov z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Za verejného ochrancu práv možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 35 rokov. Verejný ochranca práv nemôže byť členom politickej strany ani politického hnutia. § 4 ods. 2 zákona č. 564/2001 Z. z. Za verejného ochrancu práv možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý a) v deň voľby dosiahol vek 35 rokov, b) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, c) je bezúhonný a jeho vzdelanie, schopnosti, skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu verejného ochrancu práv bude riadne vykonávať, d) nie je členom politickej strany ani politického hnutia, e) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, f) súhlasí s voľbou za verejného ochrancu práv.
5. Uchádzači mali viac ako 21 dní na prihlásenie sa do výberového konania
0,25 b / 0,25 b
Zákon neustanovuje ako dlho musí byť výzva na podávanie prihlášok zverejnená. Lehota na podávanie návrhov na kandidátov na verejného ochrancu práv je spravidla dlhšia ako 14 dní. Pri poslednej voľby v roku 2022 mali poslanci 44 dní na návrh kandidáta https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=55955
6. Kandidát predkladá svoj životopis
0,25 b / 0,25 b
Kandidáti podľa zákona o rokovacom poriadku NR SR pri návrhu na voľbu v NR SR predkladajú životopis. https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=434491 § 126 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. Národná rada volí a odvoláva iných funkcionárov, ak to ustanoví zákon. § 126 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. Návrh na voľbu podľa odseku 1 musí obsahovať životopis a písomný súhlas navrhovaného.
7. Kandidát predkladá motivačný list
0 b / 0,25 b
Zákon neukladá kandidátom povinnosť predkladať ku prihláške motivačný list. https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=434491
8. Kandidát predkladá projekt alebo víziu riadenia
0 b / 0,25 b
Zákon neukladá kandidátom povinnosť predkladať ku prihláške projekt alebo víziu riadenia. https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=434491
9. Kandidát ku prihláške alebo pri nástupe do funkcie predkladá majetkové priznanie
0,25 b / 0,25 b
Verejný ochranca práv je podľa ústavného zákona povinný do 30 dní od nástupu do funkcie predkladať majetkové priznanie. https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vnf/oznamenie&UserId=Robert.Dobrovodsky Čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. Tento ústavný zákon sa vzťahuje na funkcie i) verejného ochrancu práv, komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, Čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. Verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu do 30. apríla každého kalendárneho roka podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie, a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 až 3, b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone funkcie verejného funkcionára, c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických osôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky a dátum, od ktorého sa ujal výkonu takej funkcie, d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného funkcionára, e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka, f) popis daru alebo iných výhod, ktoré verejný funkcionár prijal v kalendárnom roku, za ktorý podáva oznámenie, ak hodnota darov alebo iných výhod od jedného darcu alebo hodnota jedného daru presiahne 10-násobok minimálnej mzdy, vrátane druhu daru a dátum jeho prijatia.
10. Kandidát musí spĺňať podmienky bezúhonnosti
0,25 b / 0,25 b
Podmienkou pre zastávanie funkcie je bezúhonnosť. § 4 ods. 2 zákona č. 564/2001 Z. z. Za verejného ochrancu práv možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý a) v deň voľby dosiahol vek 35 rokov, b) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, c) je bezúhonný a jeho vzdelanie, schopnosti, skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu verejného ochrancu práv bude riadne vykonávať, d) nie je členom politickej strany ani politického hnutia, e) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, f) súhlasí s voľbou za verejného ochrancu práv.
11. Kandidáti musia spĺňať podmienku dosiahnutého (vysokoškolského) vzdelania
0,13 b / 0,25 b
Vzdelanostné kritériá pre verejného ochrancu práv nie sú stanovené. Podľa §4 Zákona č. 564/2001 Z.z. ods. 2 "je bezúhonný a jeho vzdelanie, schopnosti, skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu verejného ochrancu práv bude riadne vykonávať"
12. Kandidáti musia ovládať minimálne jeden svetový jazyk
0 b / 0,25 b
Zákon neobsahuje požiadavku aktívnej znalosti cudzieho jazyka.
14. Kandidáti musia spĺňať podmienku relevantnej praxe v danom odvetví
0 b / 0,25 b
Kritériá praxe pre verejného ochrancu práv nie sú stanovené. Podľa §4 Zákona č. 564/2001 Z.z. ods. 2 "je bezúhonný a jeho vzdelanie, schopnosti, skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu verejného ochrancu práv bude riadne vykonávať"
15. Vypočutie kandidátov alebo osobný pohovor je verejný
0,5 b / 0,5 b
Verejné vypočutie prebiehalo na verejnom zasadnutí Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny. Verejné vypočutie sa zo zákona v rámci výberového procesu na post verejného ochrancu práv nevyžaduje. https://tv.nrsr.sk/vyborydetail/10820
16. Verejné vypočutie prebieha po zverejnení zoznamu kandidátov a príslušných dokumentov
0,25 b / 0,25 b
NR SR zverejňuje zoznam kandidátov spolu s príslušnými dokumentami. Pred poslednou voľbou bol zoznam kandidátov zverejnený https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=518501
17. Verejné vypočutie je vysielané naživo
0 b / 0,25 b
Verejné vypočutie nebolo vysielané naživo.
18. záznam z vypočutia je dostupný online
0 b / 0,25 b
Z verejného vypočutia je dostupný záznam. Tento záznam je však neúplny a zachytáva len malú časť verejného vypočutia. https://tv.nrsr.sk/vyborydetail/10820?termNr=8
19. kandidát prezentuje na verejnom vypočutí svoj projekt alebo víziu riadenia
0,25 b / 0,25 b
Kandidáti prezentovali víziu riadenia na verejnom vypočutí. Počas vypočutia kandidáti prezentovali seba a svoju víziu fungovania úradu, pohľad na ľudské práva a ich ochranu. https://tv.nrsr.sk/vyborydetail/10820?termNr=8
20. Právo klásť otázky majú aj zástupcovia verejnosti (medií, mimovládnych organizácií)
0 b / 0,25 b
Otázky kládla komisia.
21. Zoznam členov komisie je zverejnený
0,25 b / 0,25 b
Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny zastáva úlohu komisie. Jeho zloženie je zverejnené. https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=165
22. Komisia je zložená zo zástupcov viacerých rôznych inštitúcií
0 b / 0,25 b
Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny zastáva úlohu komisie.
23. Komisia po verejnom vypočutí zverejňuje hodnotenie všetkých kandidátov s odôvodnením svojho rozhodnutia.
0 b / 0,25 b
Hodnotenie komisie nebolo zverejnené.
24. Každý člen komisie má právo zverejniť svoje hodnotenie aj individuálne.
0 b / 0,25 b
Individuálne hodnotenie členov komisie sa nezverejňuje.
25. V prípade voľby v NR SR je voľba verejná
0,25 b / 0,25 b
Pri poslednej voľbe verejného ochrancu práv bolo hlasovanie v NR SR verejné https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=49003